„Nezaujíma ma, čím sa živíte. Chcem vedieť, po čom túžite a či máte odvahu snívať o naplnení túžob svojho srdca. Nezaujíma ma, koľko máte rokov. Chcem vedieť, či ste ochotní pre lásku a svoje sny, pre dobrodružstvo riskovať aj to, že budete vyzerať ako blázni.“ – Oriah Mountain Dreamer 1954.
Byť úspešný a bohatý neznamená byť šťastný.
Možno poznáte vo svojom okolí ľudí, alebo ste ním VY, kto je zdravý, bohatý, úspešný, kto má milujúcu rodinu, úžasných priateľov a predsa len to nie je ono. Vo vnútri niečo nesedí. Niečo vám v živote chýba. Napriek statusu úžasného otca, skvelého manažéra, alebo krásnej ženy a „dokonalej matky“, sa človek môže cítiť nespokojný či frustrovaný. Pýtate sa, ako je to vôbec možné, keď máte „všetko“?
Odpoveď možno nájdete práve v tomto článku.
Ako deti sme robili všetko zo srdca.
Vráťme sa teraz spoločne do vášho detstva. Predstavte si seba ako malé dieťa. Spomínate si na to ešte? Čo všetko vás bavilo? Na čo ste sa hrávali, keď ste boli malí? Boli ste kozmonautom, šoférom autobusu, tanečníčkou, učiteľkou? Čo všetko ste milovali? Čo vo vás zapálilo plameň energie, že ste s tým nechceli prestať a mohli ste to robiť opakovane dňom aj nocou?
Prečo spomínam práve detstvo? To je veľmi jednoduché. Keď ste boli deťmi robili ste všetky činnosti zo srdca. To, čo ste robiť nechceli, ste buď nerobili alebo robili nasilu, čo ste svojim rodičom či vychovávateľom dali určite patrične pocítiť plačom, odporom či rozhorčením. Málokto vás mohol donútiť hrať sa na niečo, čo sa vám nepáčilo alebo robiť niečo čo ste naozaj nechceli.
Práve v období detstva ste ešte rozoznali to, čo vás napĺňa, bez posudzovania toho, čo si myslia ostatní a bez toho, aby ste sami seba hodnotili. V tomto období ste ešte neboli tak silno ovplyvnení prostredím, nemali ste ešte zarytý systém presvedčení. Vtedy ste to boli ešte VY. Spokojní takí akí ste. Videli ste niekedy plakať malé dieťa kvôli tomu, že má nadváhu? Bábätko, ktoré by nebolo spokojné s tým ako vyzerá?
Dospievaním strácame svoju jedinečnosť.
Neskôr, ako roky ubiehali, ste sa naučili ako sa „správať“, aby ste zapadli. Začali ste sa správať, ako vás to učili, „tak ako sa patrí„. „Nekrič, uprac si, nerev, pozdrav sa, nesmej sa, urob si úlohy“ a kopec ďalších pokynov, ktoré ste dostávali celé roky od svojich najbližších. Určite to poznáte. Preberali ste názory a presvedčenia z okolia, čo je správne a čo nie. Ako sa správať tak, aby to bolo „vhodné“ a tiež čo robiť nesmiete. Dokonca ste sa dozvedeli aj to, ako by ste mali či nemali vyzerať.
Postupom času ste si začali uvedomovať, že čím lepšie „zapadnete“ (teda čím viac budete súhlasiť s názormi, ktoré vám boli podvedome, alebo vedome predkladané), tým budete akceptovanejší a ľudia vás budú mať radi. Je pravdepodobné, že ste boli ocenení, ak ste si upratali, ak ste si urobili úlohu a práve naopak, patrične potrestaní, keď nebolo všetko tak ako „malo byť“. Neviem presne, ako ste to mali na základnej škole vy, no u nás ten kto nezapadol do „davu“ bol predmetom posmechu. Vytŕčal z radu, pretože bol jednoducho iný. Tiež neviem, ako to vnímate dnes, no chcem váš pohľad upriamiť na jednu základnú skutočnosť, je odlišnosť naozaj zlá? Alebo sme sa jej len naučili prideľovať taký význam?
Rokmi ste sa, nielen pod vplyvom najbližšieho okolia, ale samozrejme aj vplyvom školy, učiteľov, kamarátov, dostali k rôznym presvedčeniam o sebe a o svete, v ktorom žijete. Vytvorili ste si na základe toho „vlastný“ názor v čom ste a a v čom nie ste dobrý. Aká práca je pre vás vhodná, na čo máte alebo nemáte talent. Postupne sa z vás stal človek, ktorým ste dnes. Prešli roky, vy už máte vybudovanú kariéru, rodinu, máte dokonca aj finančné zázemie a predsa nie ste šťastný. Ako je to vôbec možné?
Koho život teda žijeme?
Napadlo vám niekedy, že vlastne nežijete život podľa vlastných hodnôt? Že vašou hodnotou vôbec nie je hromadenie majetku? Že práca, ktorú robíte, vôbec nie je tá, kde sa cítite šťastný? Vstávate ráno s pocitom, že sa do práce tešíte alebo je to skôr naopak? Ste spokojný s tým, ako vyzeráte, alebo si nájdete dôvod na kritiku?
Ako chcete žiť šťastný život, keď ani nežijete svoj vlastný život? Uvedomte si jednu zásadnú vec „čo je pre vás v živote dôležité?“ Aké hodnoty sú tie vaše? je to cestovanie a pocit slobody? viazanie kvetov, pomáhanie ľuďom či hra s deťmi? Možno máte radi prírodu.. alebo ste skvelý rečník a radi by ste urobili tento svet lepším miestom. Čo je to čo vás skutočne teší a napĺňa tak, že keď to robíte, nevnímate čas a mohli by ste to robiť kedykoľvek, aj o polnoci?
Nech je to čokoľvek, odpoveď je vo vás… odpovede sa vždy ukrývajú vo vašom vnútri, nie vonku. Nepýtajte sa kolegov, kamarátov, manželky ani detí, či šéfa, čo máte alebo nemáte robiť. Je to váš pocit šťastia, nie ich. To, čo je skutočne vaše a to kým v skutočnosti ste, sa skrýva vo vašom vnútri.
Spoznajte svoje hodnoty, spoznáte samých seba.
Môžete si urobiť malé cvičenie: Pohodlne sa usaďte, zatvorte si oči a predstavte si, že sa nadychujete a vydychujete cez oblasť vášho srdca. Je to úplne jednoduché. Urobte veľký nádych a výdych a sústreďte sa na oblasť srdca. Pustite všetky myšlienky, ktoré vám víria v hlave, zastavte sa, seďte v tichu a dýchajte pomaly a rytmicky. Dýchajte týmto spôsobom minimálne 5 minút a potom si napíšte na papier to, čo je pre vás v živote dôležité. Píšte to, čo vás napadne ako prvé, bez cenzúry. Čo sú vaše hodnoty a čo chcete od života vy? Píšte všetko čo Vám napadne. Určite mi dáte za pravdu, že byť úprimný je základný predpoklad k úspechu. Preto to, čo píšete nehodnoďte hlavou, žiadne posudzovanie. Nech už napíšete čokoľvek, je to tak v poriadku. Hodnotenie nie je to, čo chceme dosiahnuť. Na to ako zistiť, čo sú vaše túžby a ako nájsť samého seba a tiež ako objaviť vlastné hodnoty existuje viacero metód. Každá z nich vás postupne dovedie k sebe samému. A to je cesta sebapoznania. Ak sa rozhodnete žiť spokojný, šťastný a naplnený život, radi vás budeme na ceste sebapoznania sprevádzať. Cesta, ktorá stojí za to.
Spoznaj svoje podnikanie